Poviem pravdu, Anglicko ma sklamalo. Som ten typ, ktorý aj keď ide do zahraničia, chce mať svoje pohodlie, inteligentných ľudí okolo seba, a prácu ktorá zapadá do nejakého kariérneho plánu. Vždy sa obkolesím len domácimi, aby som pochopila kultúru a čo najskôr sa adaptovala na tamojšie prostredie. Toto sa mi podarilo, ale stálo ma to veľký kopec nervov, úsilia, sebazaprenia, bolestí hlavy a smútku po domove. O štandarde bývania, kúpnej sile rádového zamestnanca a Angličanoch sa rozviniem v budúcich príspevkoch. Ak sa tento chytí. Dnes len o hľadaní práce.

Motívom prečo ľudia chodia do zahraničia sú peniaze. Hovoria, že sa im oplatí ísť robiť aj čašníka, lebo v Anglicku si viacej zarobia. Bohužiaľ porovnávajú neporovnateľné. Aj u nás, keby som sa ubytovala v nejakom potuchlom dome za pať korún paťdesiat s piatimi ďalšími ľuďmi, v studenej izbe so starým nábytkom, chodila mestskou dopravou, a celý rok nikam nešla, tak tiež dosť ušetrím, aj keby som robila pestúnku.... Ak sa človek snaží dostať na životný štandard, ktorý mal doma, tak už to nie je také ružové.

Už nehovorím o tom, že au-pair si nemôžem dať do životopisu. A tie zameškané mesiace a roky, kedy by som mohla naberať skúsenosti v oblasti môjho vzdelania...

Treba inak poznamenať, že ja proti žiadnej zo spomínaných profesií nič nemám, keby boli vyvážené inými. A keby súviseli s tým čomu sa chce človek v pracovnej oblasti venovať. My predsa máme na oveľa viac! Ja som na to išla z opačného konca. A vyšlo mi to. Doniesla som si pekné skúsenosti z marketingu, viem sa pozerať na svet aj zo zahraničného uhla pohľadu, a doniesla som si aj suvenír v podobe Angličana, ktorý je Slovenskom nadšený.

Vyšlo mi to, ale len s veľkou dávkou trpezlivosti, keď bolo treba s dôstojným sebazaprením ľuďom vysvetľovať, že "nie, nie som Poliačka", "nie, Poľsko nie také isté ako Slovensko", "nie, Slovensko nie je to isté ako Slovinsko", "nie, nemám záujem robiť asistentku", "nie, nemám kamarátov, ktorí by prišli robiť asistentov a pomocníkov". Tiež sa im zdalo prekvapujúce, že viem dobre po anglicky. A robili si žarty vždy keď som šla domov, že či si odtiaľ donesiem plný kufor klobás (poľský zvyk). A žartovne sa pýtali či máme elektrinu a splachovacie záchody, a či u nás trh práce kolabuje, že musíme chodiť robiť podradné práce do Anglicka.

Myslím si, že tie dva roky by boli oveľa stabilnejšie a ľahšie, keby som nemusela na každom kroku, hneď po obligátnom "Odkiaľ si?" "Zo Slovenska." bojovať proti stereotypom, ktoré tam narobili naši krajania a ľudia z nášho regiónu.